Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web

PES-POMOCNÍk

Prvé začiatky

Jana Zekuciová

Vytvorte si vlastný odkaz

 
 
Naše spoločné začiatky 
Timiho som dostala tesne pred Vianocami v roku 2006 - bol to môj najkrajší predvianočný darček. Noc pred očakávanou chvíľou keď mal prísť Timi k nám domov - som ani nevedela nedočkavosťou spať.  
Ak môžem prezradiť. Timiho som spoznávala mesiac pred tým než prišiel natrvalo ku nám domov - chodievala som pred odovzdaním na návštevu ku manželom Čermákovým. Potrebovala som najprv spoznať psa ktorý by mal byť mojím pomocníkom. Požiadavky z mojej strany boli tiež trochu náročné - pomoc bola potrebná v mnohých smeroch. Mám zrakový postih kombinovaný s telesným.  A aby som nezabudla ako astmatička a alergička sa nechcem veľmi vystavovať alergénom - takže toto bolo zatiaľ iba jedno plemeno ktoré v tej dobe bolo pre mňa vhodné. Pre poruchu stability bol potrebný pes o ktorého by som sa mohla zadržať v prípade pádu - takže Timi pre mňa bol vhodný aj svojou výškou. 
Tak ako každý iný pes aj Timi mal a má svoje chyby - ale nie je pes ktorý by ich nemal aj keď nie vždy to hneď niekto zbadá. Veď kto by sa chválil nejakými nedostatkami. Začiatky boli trochu ťažké, lebo sa snažil ignorovať privolanie až kým som nestratila trpezlivosť a neschovala sa za roh paneláku. To Timi jasné, že nevydržal keď ma už nevidel a začal ma ako zmyslov zbavený hľadať všade kde len vedel, že sa môžem nachádzať. Od tej doby radšej hneď príde. Okolie nebolo zvyknuté na tak veľkého psa a jasné, že sa ho  všetci báli. Niektorí čo ho už poznajú oveľa osobnejšie u nás v našom meste sa ho neboja a vedia čo môžu od neho očakávať. Aj keď zašteká keď zazvoní zvonček, alebo ak sa približuje v nočných hodinách ku nám nejaký muž - viem čo môžem očakávať - vždy zaštekne. Ak je pustený na voľno oňuchá a odbehne. 
A jedna udalosť sa mi s Timim udiala hneď na začiatku
 
- išla som s ním do druhého mesta ku lekárovi a mojou neznalosťou bolo že aj pudel môže tak veľmi milovať vodu. Pustila som ho neďaleko zástávky pri potoku, aby sa trochu vyvenčil na trávniku, ale on rovno aj v postroji vbehol do potoka. Ono by to nebola taká hrôza keby v tej dobe bol trochu viac ostrihaný - mal dosť dlhú srsť, ktorá sa nasiakla vodou a postroj ktorý nosil dosť oťažel. Takže bolo potrebné zavolať známej, aby pre mňa  došli lebo takto do autobusu predsa nenastúpim.
Vlastne bolo potrebné, ako z moje strany tak aj zo strany môjho psa Timiho, aby sme sa začali akceptovať a aby sme vedeli spolu pokojne nažívať.
  Dá sa povedať, že Timi ma začal učiť čo je potrebné a  to iba tým, že musím povelovať psa. Takto začala moja komunikácia - veď to všetko boli potrebné slová, ktoré potreboval Timo počuť, aby vedel čo od neho potrebujem.  Takže bol koniec môjmu mlčaniu a rozrozprávala som sa čím ďalej tým viac.
Vďaka Timimu sa nebojím vyjadriť svoj názor a prestala moja uzavretosť. Takže je koniec  depresiám, ktoré ma prenasledovali  od detstva.
 

TOPlist