Založiť webovú stránku alebo eShop

PES-POMOCNÍk

Afrinka a Milan

Jana Zekuciová

Vytvorte si vlastný odkaz

Cvičitelia občianskeho združenia PES ČLOVEKU cvičia psích pomocníkov pre rôzne postihnutých ľudí, nielen pre zrakovopostihnutých – vodiacich psov - ale aj pre telesne postihnutých ľudí – asistenčných psov -, ktorý telesne postihnutým ľuďom pomáhajú pri činnnnostiach, ktoré si nemôžu týto ľudia zabezpečiť kvôli handicapu sami.
Je veľmi zaujímavé sledovať týchto psov čo všetko sú schopní naučiť sa. Rozhodne to vedia najlepšie ľudia, ktorí služby týchto psích pomocníkov používajú k zlepšeniu ich samostatnosti a sebestačnosti aspoň v oblastiach, kde sú schopní týto chlpatý štvornohí pomocníci takmer úplne nahradiť pomoc človeka
   Viem veľmi dobre o čom píšem, pretože, sám som užívateľom vodiaceho psa, ktorý mi verne a dokonale pomáha už 9 rokov. Píšem síce v rode mužskom ale mojou pomocníčkou je moja štvornohá najlepšia priateľka Afra, ktorá mi denne pomáha pri vodení po známych,ale aj menej známych cestách, ktoré musím prejsť. Vďaka nej mám istotu, že prídem vždy a všade vporiadku. Po cestách známych chodím s Afrinkou úplne sám bez najmenšieho strachu, že by som niekde zablúdil a po menej známych cestách mi okrem Afrinky pomáhajú niekedy aj zdraví ľudia. Afrinka je schopná obísť aj problémové miesta ako sú napríklad rozkopávky alebo volne uložený materiál napr. kopa štrku, piesku alebo dosky. Dokonca vie ma previesť aj po provizornom premostení rozkopávky a pod. Ak sa náhodou takáto prekážka vyskytne na známom úseku cesty, automaticky zvolí najbližšiu možnú trasu obchádzky. Ako príklad uvediem, prasknuté vodovodné potrubie a rozkopanú cestu aj s rozkopaným určitým úsekom chodníka, vtedy vyberie na obchádzku najbližší možný trávnik, kde mi nehrozí žiaden úraz, po obídení rozkopávky nabehne na pôvodnú trasu a pokračuje. Samozrejme že príkazy na pohyb jej dávam ja, ale ona už vie ako ten príkaz vykonať ak je to len trochu možné.
Vodenie po schodoch či smerom hore alebo dole patrí medzi bežné denné činnosti vodiacich psíkov, neviem do akej miery by sa akýkoľvek zdravý odvážlivec nechal vodiť vodiacim psom s nepriehľadnými okuliarmi na očiach. Verte mi, že vodiaci psi to zvládajú pokiaľ sú dobre zohraní so svojim pánom alebo paňou mimoriadne bespečne a dobre. Pôvodne bola Afrinka cvičená na vodenie nevidiaceho s bielou paličkou, ktorá slúži na ohmatanie či už vzdialenejšej prekážky, ako napr. odstavené auto stojace jednou časťou na chodníku, alebo hociakej inej prekážky  v ceste nevidiaceho človeka. Dnes už bežne v našom meste bielu paličku nepotrebujem k orientácii lebo Afrinka je schopná ma vodiť aj bez tejto pomôcky. Bespečne mi označí schody, takže nemám problém s ich prejdením, možno je trochu väčší problém v zime ak vôbec sa dnes dá hovoriť o zime so snehom a ľadom, ale aj v takomto období a podmienkach mám istotu že s Afrinkou prídem všade tam, kam potrebujem. Jedného mi je ľúto, že som nemal vodiacu pomocníčku vtedy, keď som ešte robil, bola by mi veľmi pomohla, ľuďom sa treba rozhodne viac o pomoc prosiť a často sa tvária, že nepočujú, vo všeobecnosti to platí, kto neverí mal by to vyskúšať sám. Možno to, čo tu píšem mnohým čitateľom hne žlčou, ale moje skúsenosti sú presne také. Venujem sa môjmu postihnutiu a mojej problematike v ktorej žijem, nevedel by som popisovať dobre problematiku telesne postihnutých ľudí v ktorej nežijem. Zažil som s Afrinkou mnoho krásnych aj úsmevných príhod, ktoré tu veľmi opisovať nebudem, ale chcem tým naznačiť, že s vodiacim psíkom nie je život vôbec nudný. Možno by stálo zato vidieť mnohým zdravým ľuďom ako sa tešia vodiaci aj asistenční psi keď sa po dlhšej dobe stretnú. To človek tú radosť musí prežiť na vlastnej koži, ako sa vraví, aby dokázal pochopiť tento zážitok. Ľudia by sa mali viac naučiť tešiť sa zo života od týchto pomocníkov. Je veľmi zaujímavé vidieť rôzne druhy psov ako sa dokážu tolerovať a doslova hrať a nie ubližovať si. Je jasné že týto psi sú od malička vyberaní ako nekonfliktní, ale každý z nich má svoju povahu presne ako ľudia a dá sa u nich skôr dosiahnuť aby medzi sebou si neubližovali ako medzi ľuďmi. Keby sa ľudia poučili od vodiacich a asistenčných psov ako nažívať v pohode, určite by nebolo toľko problémov na svete. Mnoho ľudí so mnou určite nebude súhlasiť, ale pokiaľ by mali možnosť poznať povahy týchto psov, verím,že by niektorí povedali že mám pravdu.
   A aby to nebolo len  samé kritizovanie a popisovanie tých skôr tienistých sťahov medzi zdravými a rôzne postihnutými ľuďmi, pridám na záver predsa len aspoň jeden úsmevný príbeh zo života s Afrinkou.
   Jedného dňa sme boli s manželkou a Afrinkou v lekárni vybrať si lieky. Cestou od zastávky MHD kde sme vystúpili z autobusu prechádzali sme okolo potravín, kde sme sa zvykli zastaviť a kúpiť bežné potraviny alebo niečo na zahnanie hladu, pokiaľ sme sa v meste zdržali dlhšie. Zrovna tentokrát sme mali veľa vecí v meste vybavovať a málo času, tak sme si dovolili vynechať potraviny aj cestou do lekárne aj cestou naspäť. Afrinka to vzala z našej strany ako ignorovanie jej potrieb, pretože keď sme sa stavili v tomto obchode, vždy sa aj jej niečo maškrtné ušlo, a tentokrát musela si nechať zájsť chuť na maškrtu. No jej vynaliezavosť zrejme nepozná hraníc a tak na odvetu nebolo treba dlho čakať. Nikdy predtým ani potom mi to nespravila, ale teraz pri prechádzaní križovatky ma naviedla rovno do stĺpa semafóru. Stĺp po náraze zazvonil a tak trochu zazvonilo aj mne v hlave, hneď naskočila zelená. Stĺp, ktorý bežne bez problémov obchádza tentokrát si zvolila ako nástroj svojej odvety. No a potom že zvieratá nemajú rozum? Že nevedia myslieť? Verte mi, že vedia a mimoriadne dobre, keď mi takouto formou vytmavila že budem ju občas aj ja poslúchať ani som sa na ňu nemohol hnevať, bral som to od nej ako jeden z vydarených psích kúskov, ktoré mi v živote vyviedla, lebo to bola z jej strany akoby priama odpoveď Ako budem jesť, tak budem pracovať.
Milan Andráška

TOPlist