Tvorba webových stránok a eShopovZaložiť webovú stránkuZaložiť e-shop

PES-POMOCNÍk

Aktuálne

Jana Zekuciová

Vytvorte si vlastný odkaz

Timo mi dlhé roky pomáhal uľahčovať život a keď sa prejavili u neho zdravotné problémy, bolo pre mňa veľmi ťažké sa rozhodnuť, čo robiť ďalej. Keďže som chcela s Timom ostať až do jeho úplného konca, obmedzila som vlastný život. Nevládal už pracovať, takže som radšej nechodla ani veľmi von. Pochopiteľne, že sa to odrazilo aj na mojom zdraví. Nakoniec ma museli presvedčiť známi, aby som sa trochu zamyslela, čo bude ďalej. Trvalo dlho, než som napokon súhlasila s druhým psom. Musela som sa rozhodnúť, ako budem pokračovať a čo všetko očakávam od budúcnosi.

Takže som sa rozhodla kvôli určitým zmenám vo svojom živote zmeniť svoj postoj a zmenila som aj rasu psa, ktorý by mi mohol pomáhať v živote pokračovať ďalej. Výcvikári z občianského združenia Pes Človeku mi poradili Veľkého bradáča. Keďže v súčasnej dobe používam pri chôdzi ortézy a nesedím iba na vozíku, bolo toto najlepšie rozhodnutie, ktoré teraz neľutujem. Badyho som si vyhliadla z Chovateľskej stanice Stanios ešte ako malé šteňa (Mr Boss Stanios) a mohla som ho spoznávať od útleho veku. Bol vždy ochotný urobiť všetko ak uvidel odmenu a preto sa aj ľahko učil. K ľuďom bol od začiatku priateľský a vždy ho potešilo každé pohladkenie od kohokoľvek. To, že má rád pozornosť sa u neho ani trochu nezmenilo za celý ten čas. Všetkých považuje za svojich priateľov. Skôr než začal výcvik, podstúpil zdravotné vyšetrenia a rentgeny, aby sa vedelo, či je zdravý. Veľmi ma potešilo, keď sa zistilo, že je všetko v úplnom poriadku. Vycvičili ho napokon manželia Čermákoví zo združenia Pes Človeku, ktorí mu tiež venovali veľa pozonosti a tpezlivosti. Mala som možnosť chodiť za ním a vidieť ako sa mu počas výcviku darilo a keď bol už dosť pripravený, mohla som sa s ním aj prejsť po Bratislave, aby sa mohli dotiahnuť ešte nejaké pre mňa potrebné veci. Bady sa naozaj veľmi snažil počas celého výcviku a bolo vidno aj snahu výcvikárov. Napokon ukončil svoj výcvik úspešne a získal certifikát Vodiaco-asistenčného psa. V lete 2013 sme sa mohli zúčastniť Majstrovstiev vo výkone asistenčných psov a umiestnili sme sa na Prvom mieste.

Keď prišiel Bady z výcviku a začala som znovu viac chodiť von, uvedomila som si, že Timino by celé dni bol sám doma a bolo mi ho ešte viac ľúto, ale kvôli môjmu postihnutiu by nebolo možné chodiť všade s dvoma psami a ani by som nemohla chodiť všade s dvoma psami, takže som musela uvažovať, čo by aj pre neho bolo najlepšie. Začala som hľadať niekoho známeho, kto by mu dovolil bez záťaže dožiť jeho život. Nechcela som, aby nejako trpel a keďže mával problémy s chrbticou, tak potreboval viac kľudu. Bolo pre mňa veľmi ťažké sa s ním lúčiť a ešte aj teraz sa pristihnem pri tom, že nechtiac Badyho porovnávam s Timom. Som si úplne vedomá rozdielnosti ich pováh, ale nie je len tak ľahké nemyslieť na psa, ktorý mi pomohol veľmi veľa.

Bady je pes, ktorý má veľmi rád pozornosť a preto pri ňom nepoznám, čo je to nuda. Má veľmi rád aportovanie a nosí mi všetko, len aby bol aspoň trochu pochválený. Rád pracuje a do postroja sa navlieka takmer sám, len aby mohol pre mňa niečo urobiť a jasné, že čaká za to odmenu. Keď sa venčí a behá navoľno, nerozbehne sa za ničím, aj keď sa iba meter pred ním pasie sliepka. Stále je blízko mňa a reaguje ihneď na povel. Pomáha mi pri chôdzi, aby som nespadla a udržuje mi rovnováhu. Ukazuje kraje, obrubníky a rád navštevuje rôzne obchody. Keď ideme po meste a ľudia iba vyslovia slovo krásny, ihneď vie, že sa to týka jeho a musí sa predviesť aspoň tým, že ešte viac zdvihne chvost a s úsmevom vykračuje ďalej. V obchodných centrách musíme ísť vždy najprv do chovproduktu, kde mu kúpim nejakú maškrtu a potom môžeme pokračovať do obchodov, kde potrebujem ísť ja. Keďže váhový rozdiel medzi nami nie je nejako rozdielny, tak som rada, že ma poslúcha a nemusím sa s ním nikde preťahovať. Keďže som si vedomá jeho sily, tak iba pre istotu používam na neho ohlávku a on je na ňu aj veľmi zvyknutý-stačí mi ju rozopnúť a on sa do nej navlečie sám. Keď som doma, tak môže oddychovať a vtedy som aj ja na vozíčku. V noci keď potrebujem vstať a presadnúť na vozík, je vždy ochotný mi pomôcť, ale nikdy nesmiem zabudnúť mať pre neho prichystanú odmenu, v noci predsa nebude pracovať zadarmo (úsmev).

Kedysi som sa dlho nevedela dostať do prírody, ale vďaka Badymu som mohla začať chodiť na túry a rôzne prechádzky v prírode. Keďže sa o Badyho opieram a bez neho by som nevedela urobiť ani krok, tak je pochopiteľné, že s ním chodím úplne všade. Niekedy sú ľudia prekvapení, keď ho zbadajú a poniektorí možno aj vydesení. Občas sa ma ľudia pýtajú, čo je to za plemeno a keďže je Bady trochu väčší, tak sú tiež prekvapení.

TOPlist